Odlet z Viedne.
Po prílete na letisko v meste Kars privítame našich hostí a zabezpečíme transfer do hotela. V závislosti od dostupnosti izieb bude možné skoršie ubytovanie.
Kars je jedným z najzaujímavejších a najautentickejších miest východného Turecka. Leží na náhornej plošine vo výške približne 1 750 m n. m., len niekoľko desiatok kilometrov od hraníc s Arménskom a Gruzínskom. Vďaka svojej polohe bol Kars po stáročia strategickým mestom, o ktoré sa striedavo usilovali Arméni, Gruzínci, Peržania, Osmani aj Rusi. Táto výnimočná historická mozaika je dodnes čitateľná v architektúre, atmosfére aj miestnych tradíciách. Korene Karsu siahajú do staroveku. Mesto bolo významným centrom arménskeho Bagratovského kráľovstva, neskôr sa dostalo pod byzantskú a seldžuckú nadvládu. Zlomovým obdobím bol 19. storočie, keď sa Kars stal súčasťou Ruského impéria. Práve ruské obdobie vtlačilo mestu jeho dnešnú, nezameniteľnú tvár.
Na rozdiel od typických osmanských miest má Kars široké bulváre, pravidelný šachovnicový pôdorys a masívne kamenné domy postavené z tmavého bazaltu. Mesto tak pôsobí skôr kaukazsky či postsovietsky než orientálne.
Nasleduje prehliadka historických a kultúrnych pamiatok Karsu, mesta s bohatou a mnohovrstevnou históriou, ovplyvnenou arménskou, gruzínskou, ruskou aj osmanskou kultúrou. Navštívime:
Večer možnosť fakultatívnej účasti na Kavkazskom večere (45 €), ktorý ponúka autentický folklórny program s tradičnými kaukazskými tancami v bohatých krojoch. Súčasťou je slávnostná večera s miestnymi špecialitami – predjedlá, polievka, hlavné jedlo Kavurma, dezert a jeden nealkoholický nápoj.
Ubytovanie a nocľah v hoteli v Karse.
Po raňajkách sa vydáme smerom k hranici s Arménskom, kde navštívime ruiny starobylého mesta Ani, niekdajšej metropoly Arménskeho kráľovstva a významného centra Hodvábnej cesty.
Mesto Ani patrí medzi najvýznamnejšie a zároveň najpôsobivejšie archeologické lokality v Turecku. Nachádza sa na odľahlej náhornej plošine v provincii Kars, priamo pri hranici s Arménskom, nad hlbokou roklinou rieky Arpaçay. Jeho poloha je nielen strategická, ale aj mimoriadne fotogenická – dramatická krajina dodáva ruinám až mystickú atmosféru.
Ani bolo v 10. – 11. storočí hlavným mestom Arménskeho kráľovstva Bagratovcov a jedným z najbohatších miest vtedajšieho sveta. Ležalo na dôležitej Hodvábnej ceste, čo mu zabezpečilo prosperitu, obchodné bohatstvo a multikultúrny charakter. V čase najväčšieho rozkvetu tu žilo viac než 100 000 obyvateľov, čo bolo na stredoveké pomery výnimočné. Mesto sa často označuje ako „mesto tisíc a jedného kostola“, keďže sa tu nachádzalo množstvo chrámov, kaplniek a kláštorov. Ani bolo duchovným, kultúrnym aj architektonickým centrom Arménska.
Po návrate do Karsu bude možnosť obeda v miestnej reštaurácii s ochutnávkou regionálnych špecialít.
Následne navštívime Múzeum syrov, ktoré je najväčším svojho druhu na svete. Ochutnáte tu legendárny karský Gruyère či syr Malakan, pomenovaný po bieloruskej komunite Malakanov, ktorá sa v regióne usadila v 19. storočí.
Popoludní navštívime Múzeum kavkazskej fronty, ktoré približuje vojenské dejiny regiónu.
Večera a nocľah v hoteli v Karse.
Po raňajkách sa presunieme do oblasti Tuzluca.
Oblasť Tuzluca patrí medzi najzaujímavejšie a zároveň najmenej známe miesta východného Turecka. Nachádza sa v provincii Igdir, neďaleko hraníc s Arménskom a Iránom, v surovej, no mimoriadne pôsobivej krajine, ktorú formovali milióny rokov geologických procesov. Tuzluca je známa predovšetkým vďaka unikátnym soľným baniam a jaskyniam, ktoré patria medzi najstaršie a najväčšie v regióne.
Soľné ložiská v Tuzluce vznikli pred 24 – 37 miliónmi rokov, keď bolo územie dnešnej východnej Anatólie pokryté pravekým morom. Po jeho ústupe sa vytvorili mohutné vrstvy kamennej soli, ktoré dnes tvoria celé soľné hory a podzemné labyrinty. Tieto vrstvy sú dodnes aktívne využívané – Tuzluca patrí medzi najdôležitejšie centrá ťažby kamennej soli v Turecku, pričom denne sa tu vyťaží približne 60 ton soli.
Najväčším lákadlom oblasti sú soľné jaskyne Tuzluca, ktoré sa rozprestierajú v rozsiahlom systéme chodieb, siení a komôr.
Charakteristické sú:
Vďaka týmto vlastnostiam sú jaskyne považované za prírodné terapeutické prostredie, často prirovnávané k známym soľným jaskyniam v Poľsku či na Slovensku. Miestni obyvatelia ich tradične využívali pri problémoch s dýchacími cestami, astmou či alergiami.
Po prehliadke pokračujeme do mesta Doğubayazıt – Mesto Dogubayazit patrí medzi najikonickejšie a historicky najvýznamnejšie mestá východnej Anatólie. Leží v provincii Agri, len niekoľko kilometrov od hraníc s Iránom a Arménskom, v dramatickej krajine pod majestátnou horou Ararat. Vďaka svojej polohe bolo po stáročia strategickým bodom obchodných ciest, miestom stretu kultúr, náboženstiev a civilizácií.
Dogubayazit sa nachádzal na dôležitej trase Hodvábnej cesty, ktorá spájala Anatóliu s Perziou a Kaukazom. Mesto prechádzalo rukami Urartov, Peržanov, Arménov, Seldžukov aj Osmanov, čo sa dodnes odráža v jeho kultúrnej rozmanitosti a architektúre. Historické jadro mesta si zachovalo orientálny charakter, s tradičnými domami, trhmi a uličkami, ktoré pôsobia autenticky a nepoznačene masovým turizmom.
Po obede navštívime palác İshak Paša – jedna z najvýznamnejších historických stavieb v celom Turecku. Tento monumentálny palácový komplex z 17. – 18. storočia je unikátnou syntézou seldžuckej, perzskej, arménskej a osmanskej architektúry. Palác sa nachádza na vyvýšenom skalnom ostrohu a ponúka úchvatné výhľady na okolité hory a planiny, pričom v jasnom počasí dominuje panoráme hora Ararat. Komplex zahŕňa mešitu, harém, kúpele, audienčné siene aj obranné prvky. Od roku 2000 je zapísaný na predbežnom zozname svetového dedičstva UNESCO.
Nocľah v hoteli v Doğubayazıte.
V skorých ranných hodinách sa vydáme k úpätiu biblickej hory Ararat (5 137 m), kde pri východe slnka obdivujeme majestátnu scenériu. Navštívime aj miesto, kde sa podľa tradície nachádza Noemova archa – prírodný útvar v tvare lode, vzdialený len niekoľko kilometrov od iránskych hraníc.
Po návrate do Dogubayazitu a raňajkách pokračujeme k vodopádom Muradiye, ktoré sú obklopené bohatou vegetáciou a patria k najkrajším v regióne. Vodopády Muradiye (turecky Muradiye Şelalesi) patria medzi najkrajšie a najfotogenickejšie prírodné atrakcie východného Turecka. Nachádzajú sa v provincii Van, neďaleko mestečka Muradiye, na rieke Bend-i Mahi, ktorá pramení v horských oblastiach a vlieva sa do jazera Van. Vďaka ľahkej dostupnosti a pôsobivej scenérii sú obľúbenou zastávkou poznávacích zájazdov. Vodopády padajú z výšky približne 18 metrov a vytvárajú široký, energický prúd vody, ktorý je najimpozantnejší na jar, keď sa topí sneh v okolitých horách. Hukot vody, svieži vzduch a zelené brehy rieky vytvárajú príjemný kontrast k suchej, drsnej krajine východnej Anatólie.
Popoludní príchod do mesta Van – patrí medzi najstaršie nepretržite obývané mestá Turecka a je prirodzeným centrom celej oblasti okolo rovnomenného jazera. Leží vo východnej Anatólii v nadmorskej výške približne 1 700 m a už tisícky rokov zohráva kľúčovú úlohu ako politické, kultúrne a obchodné centrum regiónu. Van spája fascinujúcu históriu starovekých civilizácií s jedinečnou prírodou a autentickou atmosférou ďaleko od masového turizmu.
Najstaršia a najvýznamnejšia kapitola dejín mesta je spätá s Urartským kráľovstvom, ktoré tu existovalo už v 9. storočí pred n. l. Van bol jeho hlavným mestom, vtedy známym ako Tuşpa. Urarti patrili medzi najvyspelejšie civilizácie starovekého Blízkeho východu – vynikali v staviteľstve, metalurgii aj zavlažovacích systémoch. Dnes túto slávnu éru približuje múzeum vo Vane, ktoré patrí medzi najmodernejšie archeologické múzeá v Turecku. Expozície zahŕňajú reliéfy, klinopisné nápisy, šperky, zbrane a každodenné predmety z obdobia Urartu.
Navštívime miestne múzeum venované Urartskému kráľovstvu a vystúpime na hrad Van-Tuşpa, starovekú pevnosť z 9. storočia pred n. l., odkiaľ sa naskytajú nádherné výhľady na jazero Van.
Zastavíme sa aj v dielni tradičného urartského strieborného umenia – Savat a navštívime centrum slávnych vanských mačiek s rozdielnofarebnými očami.
Nocľah v hoteli vo Vane.
Dopoludnia sa oboznámime s tradičnou výrobou tkaných kobercov a kelimov, ktoré patria k najcennejším remeselným produktom regiónu. Nasleduje ochutnávka miestnej rybej špeciality z jazera Van.
Potom sa loďou presunieme na ostrov Akdamar, ležiaci na tyrkysových vodách jazera Van – najväčšieho sodného a slaného jazera na svete. Ostrov Akdamar je jedným z najikonickejších a najemotívnejších miest východného Turecka. Nachádza sa na jazere Van, približne 3 km od južného brehu, a je ľahko dostupný krátkou plavbou loďou. Ostrov je síce malý rozlohou, no mimoriadne bohatý na históriu, umenie a symboliku, vďaka čomu patrí k absolútnym vrcholom každého poznávacieho zájazdu v regióne.Názov Akdamar je opradený legendou o tragickej láske arménskeho princa a dievčaťa menom Tamar. Podľa povesti Tamar každú noc zapálila svetlo, aby jej milý našiel cestu loďou na ostrov. Jednej noci však svetlo zhaslo a mladík sa v temných vodách jazera utopil, pričom volal „Ach, Tamar!“ – z čoho mal vzniknúť názov Akdamar. Táto legenda dodnes dotvára romantickú a melancholickú atmosféru ostrova.
Dominantou ostrova je kostol Svätého kríža (Surp Khach) z 10. storočia, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie arménske sakrálne stavby na svete. Dal ho postaviť arménsky kráľ Gagik I. z dynastie Artsruni ako súčasť palácového a kláštorného komplexu.
Najväčšou jedinečnosťou kostola sú jeho bohato zdobené kamenné reliéfy, ktoré nemajú obdobu:
Tieto reliéfy sú výnimočné tým, že biblické príbehy rozprávajú obrazom priamo na vonkajších stenách chrámu, čo bolo v tej dobe veľmi nezvyčajné.
Jazero Van patrí medzi najvýraznejšie prírodné fenomény Turecka a je neodmysliteľným symbolom celého regiónu. Rozprestiera sa vo východnej Anatólii v nadmorskej výške približne 1 700 m, obklopené horami a sopečnými masívmi. S rozlohou okolo 3 712 km2 ide o najväčšie jazero Turecka a zároveň o najväčšie sodné (alkalické) jazero na svete. Voda jazera Van je slanšia než voda Čierneho mora a má vysoký obsah sodíka a uhličitanov. Práve toto zloženie spôsobuje:
V jazere prežíva len jediný druh ryby – endemická inci kefali, ktorá sa stala dôležitou súčasťou miestnej kuchyne aj hospodárstva.
Po návrate pokračujeme do mesta Tatvan, ubytovanie a nocľah.
Po raňajkách odchod do Ahlatu.
Mesto Ahlat patrí medzi najvýznamnejšie historické lokality východného Turecka, hoci na prvý pohľad pôsobí nenápadne. Leží na severozápadnom brehu jazera Van a už od stredoveku bolo kultúrnym, náboženským a remeselným centrom regiónu. Ahlat je často označovaný ako „otvorené múzeum pod holým nebom“.
Najväčším pokladom mesta je monumentálny seldžucký cintorín, ktorý patrí k najväčším a najzachovalejším islamským pohrebiskám na svete. Nachádza sa tu viac než 8 200 kamenných náhrobkov (šahídov) pochádzajúcich z 12. – 15. storočia.
Náhrobky sú vysoké, bohato zdobené geometrickými vzormi, arabskou kaligrafiou a symbolmi večnosti. Každý z nich je originálom – kamenné stély rozprávajú príbehy o:
V Ahlate sa nachádzajú aj významné kumbety (mauzóleá), medzi nimi najznámejšia hrobka Emira Bayindira, považovaná za majstrovské dielo 15. storočia. Celé mesto je známe spracovaním miestneho sopečného kameňa, ktorý dodáva stavbám tmavý, dôstojný charakter.
Ahlat zohráva v tureckej histórii mimoriadnu úlohu – je považovaný za jednu z brán, ktorými Turci vstúpili do Anatólie po bitke pri Manzikerte (1071).
Po obede ochutnáme miestnu špecialitu Büryan kebab a následne sa vyberieme k kráterovému jazeru Nemrut, druhému najväčšiemu kráterovému jazeru na svete, ležiacemu na vrchole vyhasnutej sopky vo výške 2 247 m n. m. Čakajú nás panoramatické výhľady na jazero Van a sopečnú krajinu.
Jazero Nemrut, nachádzajúce sa v kráteri vyhasnutej sopky Nemrut pri meste Tatvan, patrí medzi najpôsobivejšie prírodné úkazy Turecka. Leží vo výške približne 2 247 m n. m. a je považované za druhé najväčšie kráterové jazero na svete.
Sopka Nemrut bola v minulosti jednou z najaktívnejších v Anatólii. Jej erupcie formovali okolitú krajinu a zohrali kľúčovú úlohu aj pri vzniku jazera Van. Dnes ponúka jej kráter dramatickú sopečnú scenériu, ktorú vypĺňajú:
Oblasť Nemrutu je miestnymi nazývaná aj „Raj Alexandra Veľkého“, keďže podľa legiend tadiaľto prechádzali jeho vojská. Výhľady z okraja krátera patria k najkrajším v celom regióne – za jasného počasia je možné vidieť jazero Van, okolité hory a nekonečné planiny východnej Anatólie.
Návrat do Tatvanu, nocľah.
Po raňajkách transfer na letisko Muş a odlet domov.
Cena zahŕňa:
Predpokladané hotely:
Orientačné ceny vstupov v Anatólii:
Predpokladané letové časy:
